Vravíš mi ako znásilňuješ tú hudbu,
potom ako ťa ťahá ku dnu.
Vyberáš zo zadného vrecka kudlu.
Zrátavaš tie dni ku dňu.
Pýtaš sa tie filozofické otázky?
Ukazuješ tie nejasné obrázky?
súdiš lebo tak to robia ľudia?
Pozeraj na svoje podrážky.
Vraj nerobíme podrazy,
keď maluješ tie obrazy.
Napíš mi ako sa cítiš do správy,
ja ti poviem čo to spraví.
V kresle vrece plné dúškov,
neduhov, bludov, drnčanie zubov...
Však? Je to tak easy?
Sme alebo nie sme si blízky?
Mávame tie schýzy,
sme na seba tak prísni,
rozobávame tie krízy,
otáčame to na vtipy
aj keď nie sme vôbec vtipní...
...však?
Kam ti uleteli včely?
Kde sú tie kvety, ktoré tak chceli?
Kto je smelý?
Priestrely?
