Kotník,
koleno, lakeť, kľučná kosť.
Gaťky, silonky, blúzka, sukňa, náramok,
Hodinky, okuliare, lodičky, vlasy, tvár.
Dala si make up, nie vždy by si ju spoznal.
Krok – mláka. Krok – asfalt. Krok – tráva. Krok
- máva, krok - úsmev, krok úspech. Krok.
Rok,
myšlienka - späť. Myšlienka. Spleť
dvoch.
Osud. Bozk. Krajšie je to vo dvoch - Rok
- uteká, beží, v dobrom aj
v zlom sneží,
vhodné je prežiť, vhodný je prepych.
Rande, esemeska, telefonát
- ide sa vymachlovať.
Zvonček zvoní. Prst tlačí,
jej sa to páči.
Mešká samozrejme,
je to viac a viac zrejmé.
Obuvák obuvá. Kľúč zamyká,
preniká zámkou,
konečne zamkol.
Prst tlačí. Výťahové dvere otvorené.
Výťah padá - tiažové zrýchlenie.
Objatie. Pusa. Pusa. Bozk.
Dvere. Auto štartujte. To je kosť.
Kolesá sa točia.
Ona dvíha obočia.
Dvaja nocou nocia.
Ruka na riadiacej páke.
Odraz auta v mláke
- voda letí vzduchom padá na chodník.
Ona ma odretý kotník.
Pouličné lampy mihajú sa oknom,
romantika - víno by bodlo.
Večera - pečená kačka – zelý.
Rifle. Hodinky. On v bielej košeli.
Však, už sú dospelí - lebo dospeli.
Snáď vedia to v posteli.
Romantiky - vzťahom vždy prospeli.
Pohlady - cez sviečku sa im upeli.
Nie sme tu pre to aby sme trpeli.
Popasovali sa so svojimi údelmi.
Účet – úsmev - cash,
ruka v ruke, veď vieš.
Kamarátsvo je liek,
cliché,
len pre to píše.
Stratený
prípad filantropa,...
stratená bezvýznamná strofa,...
bezvýznamný život je katastrofa,...
zase zabili mizantropa.
...
Často opakovaná perikopa,...
dehonestovaný, meniaci na ludoopa,...
čoraz častejšia synkopa,...
zatvára oči, nekonečná ničota.
...
Gitara... klarinet... saxofón... zaspal,...
hudba sa na mna lepí ako asfalt,...
flaša plná nôt on chlastal,...
prvý krát, ešte ked ani nezarastal.
...
Z kazety v závetrí zavretý jak Fritz,
v podzemí vzrušujúcejšie jak styk.
...
Hudba je ventil, hudbou sa venčím,
hudba sú stožiary, hudba sú členky,
hudba je aróma, hudba sú pocity,
hudba do paroma, hudba a banality.
...
Nech sa páči tumor,... cynický humor,...
prajete si benigný alebo manigný tumor,...
doneste mi veľký fraucimor,...
chce ešte niekto nejaký karcinóm?
Nie.
Biela
tvár, v tvári žiaľ.
Plný pohár, plný po okraj.
Dvanásť centimetrov vyššie
ako vždy, veď to žieňa je bližšie.
Píše, necháva stopu, podáva ruku,
pobozkaj ruku, nechaj tam stopu.
Vrtké zápästie, jamky v lícach,
jamky po láske, nejaké tam nechala ulica.
Rovné dlhé nohy, vlasy, rada nechá parohy.
Cíť sa v jej koži, oži v jej koži.
Veď jej život je boží.
Veď ona ťa zlomí a zloží,
nechá tam nožík.
Oblé strohé tvary,
žiaria v jej tvári,
konár v pohári, jeseň.
Bylinky, trpkosť, pieseň.
Veď nič nie je večné.
Občas všetko je biedne,
všetko je biele, čierne, alebo šedé.
Sukňa. Blúzka. Kabelka,
V ústach biela kamelka.
Súka ju dole, a už je nižšia,
rady výškou sa pýšia.
Rady medzi sebou pištia.
Bojím sa ťa výška,
tá tvár mi je bližšia,
slová nech nás utíšia.
Teplá deka, schovaj sa, trčí ti noha.
Krb praská, však si tu už bola.
Drevo. Obloženie. Drevená chata.
Objatie. Súženie. Nechám ťa plakať,
rameno, kvapky, čierne tričko,
biele stopy vyschnú, kľukne buď tíško.
Zatvárame oči, zaspávame.
Zaspáva jeseň, my sa prebúdzame,
na tú lesnú pieseň, radi sa ponárame,
potápame, život je rieka, občas sa vynárame.
Dýchaj ten vzduch.
zdroj obrázku:
http://thisisnthappiness.com/post/99255789309/christian-ward
