nedeľa 9. apríla 2017

Šesť úsmevných príbehov.




Hladkáte si svoje egá fotkami,
dvíhate ho hnusnými vodkami.
Stretávky s ďalšími potkanmi,
ďalší deň je potom do sa nič.

Vytvárame ilúziu šťastia,
fakt si s tým frajerom šťastná?
Po piatich rokoch ukazujete ďasná,
o štyri mesiace s bruchom krásna.

Postnem to na ig, postnem to na facebook,
nech to každý vidí, ten nový look.
Nie si modelka a toto nie je lookbook.
Sorry, nepomáha ani make up tutoriál z youtube.

Žiadny fashion killa z new yorkeru,
ani keď máš novú tribalovú keru.
Nie si černoch a toto nie je Bronx,
chýbajú ti už len reťaze a hoes.

Nie si ani zdravý ako tvoj životný štýl,
keď si včera jedol raw koláčik a večer si pil.
Viem, v kabríku vidno len bicepsy,
nemáš kabrík, ani nohy, vyriešiš to „pichnem si“.

Nemyslím to vážne, iba ak je to len póza...
Škoda, že ti za pásom vadí, že si chodil poza.
Keď dôjdeš z práce, naserie ťa tvoja nová koza,
keď zistíš, že si privyrába fajkou a nasadaním do iného voza.

piatok 7. apríla 2017

Asap whatsapp



Horia tie správy aj celý whatsapp.
Horia akoby láskou, no ták.

Zdá sa jej, že je dobrák.
Unášajú tie city ako voda
zo života na ten virtuálny.
Potom padajú jak sieť. 
Padajú na realite. Nikdy formálni.

Nechajme im tú spleť
správ. Tak on to zobral
do tých rúk, o niečo by žobral.
Žobronil ako hlupák.

Frajerke to nevadí - však nuda
nás vedie cez vzťahy do ďalších,
po najkrajšie od krásnych,
čo je to byť spontánny?
Mať všetko premyslené
ako ostatní „dobráci“.

Ona dúfa, že raz bude šťastná
- je len keď je dnu - inak prázdna.
On to robí zas a znova.
Taká ako ona tu pár krát bola
a ešte pár krát bude.

Pár z týchto dvoch - kľudne.
Na pár hodín, keď sa to hodí,
keď sleduje v noci tie nohy.
Však vieš, že je dobrý
- lepší keď je ticho 
- lepší keď len blikol.
Ako notifikácia, potom zmizol.

Po mesiacoch keď scrolil celý zoznam,
zas sa k nej blízko dostal.
Po tom, čo to spravil inej, ju pozval
k sebe na výlet.
Chcel aby to bolo pevné ako výplet.
Ona už je s iným a robí to isté,
ako by to bolo včera, iste.

Keď to robíte rovnako aspoň si to píšte.
Kriste.

Čiarky v denníku ako zárezy na puške,
ona, jahodové rezy, má ju na muške.





(obraštek)

Zápisky blázna.




Tancuješ po tom čiernom plátne
po tých malých svetielkach tak ladne.
Spomalenými pohybmi to svetlo kradneš,
Tak pomaly ako sa len dá, to zvládneš.

Tancuješ pomalými krokmi v inej atmosfére,
ty a tie lodičky v tom pomyselnom šere.
Snažím sa si to zapamätať, raz to šérnem.
Počkám si na to keď ma to pohltí. Zoberie.

Môžem sedieť hoc kde, mysľou som tam.
Raz ťa tam vezmem, kde to iba ja poznám.
Tancuješ v tej košeli, ktorá ti je po kolená.
Tancuješ v tom bordeli, tak ranená.
Bordeli mojich myšlienok, nie ten pre dospelých.
Aj ten by bol skvelý, len je tam trošku málo nehy.

Počkám kým sa naučíš čítať myšlienky.
Zatiaľ sú tam len moje a tvoje domnienky.
Moje a tvoje rozličné spomienky.
Komplikovaný ako rubikova kocka,
nikdy som ju nedal do pôvodného stavu, počká.

Po polnoci, dolu mestom, 
opojení tým konverzačným jedom.
Posledných šesť cíg, dofotený film vo vrecku.
Posledný chcem byť, nechávaš vo mne kresbu.







picture: Lost Horizon, Mehran Naghshbandi