Tancuješ
po tom čiernom plátne
po tých malých svetielkach tak ladne.
Spomalenými pohybmi to svetlo kradneš,
Tak pomaly ako sa len dá, to zvládneš.
Tancuješ pomalými krokmi v inej atmosfére,
ty a tie lodičky v tom pomyselnom šere.
Snažím sa si to zapamätať, raz to šérnem.
Počkám si na to keď ma to pohltí. Zoberie.
Môžem sedieť hoc kde, mysľou som tam.
Raz ťa tam vezmem, kde to iba ja poznám.
Tancuješ v tej košeli, ktorá ti je po kolená.
Tancuješ v tom bordeli, tak ranená.
Bordeli mojich myšlienok, nie ten pre dospelých.
Aj ten by bol skvelý, len je tam trošku málo nehy.
Počkám kým sa naučíš čítať myšlienky.
Zatiaľ sú tam len moje a tvoje domnienky.
Moje a tvoje rozličné spomienky.
Komplikovaný ako rubikova kocka,
nikdy som ju nedal do pôvodného stavu, počká.
Po polnoci, dolu mestom,
opojení tým konverzačným jedom.
Posledných šesť cíg, dofotený film vo vrecku.
Posledný chcem byť, nechávaš vo mne kresbu.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára