Tlmené
svetlá. Stôl. Štyri nohy.
Zmyselná čašníčka. Kráčajúce kroky.
Biely obrus. Dva poháre. Suché biele víno.
Suché červené. V rohu utíšene piano.
Cigarety. Zapaľovač. Popolník.
Dve zapálené malrborky. Paul Polnik.
Dve stoličky. Vešiak. Dva kabáty.
Jeden barman strapatý.
Biela košeľa. Čierna blúzka.
V rohu pár čo si do hudby lúska.
Dva páry topánok. Dva páry očí.
Jedna hodina do polnoci.
Pery s jemným červeným rúžom.
Pár očí ako farbený tušom.
Dva telefóny v tichom režime.
Vrchný gombík na košeli uvoľníme.
Jeden sound systém. Jazzová hudba.
Dobrá hudba. Sucho v ústach.
Milión drevených parkiet.
Milión prehodených viet.
Jedna miestnosť, ale celý svet.
Jedna spoločná vlna. Myšlienok spleť.
Zamračené, ale milión hviezd.
Šesť okien. Dvanásť závesov.
Do svojich myšlienok ju uniesol.
Ďalšie dva poháre na stole.
Dva unesené poháre, zahrali hlavné role.
Štyri deci umierneného alkoholu.
Nepohol sa. Nepohla sa od stolu.
Otvára kapitolu. Ďalšiu kapitolu.
Nechtiac utiekli od frmolu spolu.
Zopár otázok. Zopár odpovedí.
Každá odpoveď na otázku sedí.
Myšlienky putujú z jedných úst
do dvoch uší, keď prešli kus
cesty. Aby som bol presný.
Päťdesiatdva centimetrov cesty
vzduchom, slová prešli ruchom.
Pohľad sa o pohľad ťukol.
Slov už stačí.
...
