Ľudia
stavajú mosty. Pália mosty.
Ako keby boli sprostí.
Život je niečo ako dostih.
Máme napísaný osud - živý komix.
- „Veríš na osud?“ – „Ten bol dobrý,...“
Prestávam veriť rokmi.
Aj tak sa ženieme, lebo dúfame že sme stále v hre.
Prekážky melieme nohami, rukami, alebo v sne,...
Dostihový kôň. Víťaz – dávno určený.
Výhry aj pády, nikdy v podstate nie sme dospelí.
Čo musíme spraviť aby sme dospeli?
Vážiť. Strážiť - ľudí, myšlienky, pocity,...
Vstávame pondelky – piatky dobití,...
Pondelky do mozgovej rokliny.
Piatky do poslednej hodiny.
Ulietame myšlienkami.
Chceme byť bližšie k všetkým, ale nie sami.
Aj tak potrebujeme svoje mamy,...
Zvykli sme si na svoje vady.
Zvykli sme si stáť pred zrkadlom nahí,....
Zvykli sme si preberať v hlave plány,...
Zvykli sme si unášať sa riekou niekam,...
Zvykli sme si zvykať,... Niekedy niet kam
uniknúť.
Zmiznúť.
Stratiť sa.
...a tak sa cítime deň čo deň stratení,...

Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára