streda 27. júna 2018

Ráno



Krútime na bicykloch
vo všetkých životných cykloch
o sto šesť, čiže štyri dvadsať,
keď ti chýba sto minút.
Ako sto minút minúť?
A prečo vlastne minúť?
Prečo nie tráviť?
Človek sa potrebuje blázniť.
Nie zblázniť.
Podme to brázdiť.
Horúci letný deň.
Ako horúca je káva?
Horká.
Počkaj nech sa napijem.
Nabijem.
Skvelé ráno.
Kreatívna kreácia.
Rekreácia. Kremácia.
Pozitívna korelácia.

Dobre



Klávesy.
Závesy.
Sadne si. 
Sadness. Si.
Praje si.

City.
Byť sýty.
Kľudný ako nikdy.
Mokrý do nitky.

Oceán.
Nekonečno.
Sunset.
Tu seď.

Čas.
Ramená.
Ranená.
V nás.

Drž ma.
Tržná.
Prvá.
Vľúdna.

Čudná.
Krásna.
Zdá sa.
Pružná.

Obedujem.
Opätujem.
Ochutnaj.
Menu.

Jednoducho.
Túžim.
Ľúbim.
Žijem.

Umieram.


 pic: http://www.pylotmagazine.com/paolo-zerbini-1-1/

Škaredý


Utekať bál sa,
fakľa horí aj za dňa,
svieti, hreje, krása.
Zdá sa že,

vzdal sa, vzdáva sa,
rukou mu otriasa.
Miliónty, otras sa,
pokorne odchádza.

Telefonuje,
telefónu niečo je,
telepaticky sa obnažuje,
chvíľa čo obťažuje

Neverí, neverí,
preverí, zocelí
ostáva v bordeli
oštiava problémy,

bosí,
mestom sa kosí,
rozmýšla, skočí,
rozmýšla v noci.

Dostáva, zohráva,
zrátavava čo ostáva,
postava, čo ostala,
vytesaná do skala.

Možno je to iný universe,
iný blúdny pes,
na kusy dnes,
aj keď to bolo zajtra.




obraštek
Javier Calleja – “I hope you don’t mind”