Zima

Suché ruky, sneh, kde mám krém?
Vychádza slnko, štyridsať minút a sedem.
Teplý radiátor. Malá oblačnosť. Silný vietor.
Za oknom s pohľadom von, vonku by som nebol.
Na strome čierna vrana, príde návšteva,
o dve hodiny až do večera.
Predo mnou knihy a rýchle prsty.
Teplý čaj, myšlienka na teplý letný deň v hrsti.
Január - Traja králi tak brzdi.
Úsmev na tvári od šiestej ráno hore przní.
Červená obloha, začervenaná pokožka.
Prechádza mi izbou slnko z roha do rožka,
Raňajky maslo, čaj sa lúhuje, mastím.
Z toho krásneho dna sa raz zbláznim.
O ôsmej ráno sa nad tým rozplývam básnim.
Rózsa, Brezovský hrá ja počúvam, krásnim.
Každý začatý deň je vzácny,
občas nie je krásny,
ale nikdy nie je prázdny,
občas bez úsmevu.
Myšlienka na teplú letnú nedeľu.
Čoskoro to príde, šak počkaj, kam sa ponáhľaš.
Milión zážitkov, časom to už nedoháňaš.
Starneš. Každým dňom o nové myšlienky,
o nové poznatky, už od plienky.
Tie zimy bez starostí so sánkami na chrbte,
dnešné deti s tabletami, každé dieťa blbne.
Poďme si postaviť snehuliaka spomienok,
máme to  už nabalené ako sáčok plný sušienok,
Oni schnú, no stále sú tu, pokiaľ ich nezjeme.
Tak snáď ešte veľa studených dní prežijeme.
Kam sa ponáhľať? Klavír hrá vlastným tempom,
každý sa ponáhľa za svojim cieľom.
Aj tak je to všetko o čakaní na budúcnosť,
blízku alebo ďalekú úzkosť.
Život je blúdnosť.
Vyhoď von svoju súdnosť.