Ako to mám vidieť inak?

Hnaním sa za láskou

preklikávaním obrázkov.

Cítim sa akoby som čítal leporelo.

Len aby nás to nedobehlo. Nebolelo.

Keď prvý balón praskol.

Život odo mňa chcel aby som rástol.

Ja som radšej zhasol,

nechal iných mať náskok.

Keď ti porozbíjajú všetky okná,

keď zaspávaš a modlíš sa do dňa

ďalšieho, zo života je modla,

podíde bližšie aby ta bodla.

Keď miluješ farby,

keď každý deň je krásny,

keď prestaneš nosiť všetky,

chceš aby vsetci zhasli.

Keď sa bojíš rutiny,

prestávaš čítať noviny,

budíš sa so skorými,

nevidíš, čo konci mi.

Keď nenávidíš svoje končiny.

Chceš skončiť z hmly.

Túžiš po raji v teple.

Čakáš kedy ta klepne.

Prečo básne nie sú bezprostredné?

Prečo milujeme výstredné?

Bavia nás šede myšky,

milujeme štekle aj knižky.

Prečo stratíme kontakt,

keď sme podpísali kontrakt.

Kto je komu kontra?

Keď nedáš človeku priestor dobra.

Prečo neodpíšeš keď ťa volám niekam?

Ja mám pocit, že niet kam.

Všetkého sa zriekam.

Predsa.

Chcem len všetok čas sveta,

kľúč od tvojho sveta,

vôňu tvojho svetra,

vedieť že nie si svätá.

Bludný kruh. Tak ma pusť.

Chcem len zotriet rúž z tvojich pús.

Nechaj ísť moju myseľ

alebo ma vpust. Hladám kľud.

Chcem len zistiť, čo v tebe vidím.

Chcem zistiť, čo hľadám nevinný.

Chcem zistiť o čo prichádzam.

Chcem nájsť dôvod, prečo sa sem privádzam.

Tak často a držím sa tu tak dlho.

Prečo ma bavia tieto myšlienkove pochody,

asi si nie sme ani podobní,

tak dôvod odísť mi odôvodni.

Alebo mi daj pocítiť opak.

Nenávidím neutrálnych ľudí, zopár

som už stretol sú nudní. Som stopár

ktorého obchádzaš. "Uhni."

Mýlim sa v niečom, sam som sa stratil viem,

tisíci krát v tebe niečo vidieť chcem.

Potom to chvíľu vidím.

Na teba každú chvíľu civím.

Poznáš ma len tak, ako som chcel.

Potom som mal pocit že to najhoršie som zaprel.

Neskor ti všetko najhoršie predostrel.

Teraz mám pocit, že ten stred som odoprel.

Vieš zo mňa len extrém jednej a druhej strany.

Dnes už viem, že ľudia nie sú takí, akými sa opisujú sami.

Vsetci máme celé spektrum seba a nikto nie je nudný.

Túžim sa bezprostredne smiať s tebou. Trúfni

si. Však sa mýlim ak si myslím, že si neveríš.

Však vsetci sme len ľudia, vsetci sú priemerní.

Jeden pre druhého môžu byt bezcenný.

Rovnako tak opakom nedoceniteľný.

Ak sa teda mýlim, a ty si veríš viac,

prečo mi to potom robíš chtiac.

Asi v tom nevidíš nič, ani ja často nie.

Beztak sa sem vraciam, na to mierové územie.

Cítim pokoj, keď viem, že niekto ho má tiež.

Chcem cítiť pokrok, verím, že neutečieš tiež.

Či to robím všetko skoro a ťa ženiem nie?

Ja sa to snažím prehútať zo všetkých strán... umenie.

Niečo mi vraví, že to takto nejde.

Že to takto nefunguje.

Veci musia prísť samé.

V jednej chvíli obaja prísť na čo je to dobré.

Stratil som sa v tebe.

Viem čítať ľudí na počkanie, ale tu mi to nejde.

Neviem čo je v tebe, čo to máš za oči?

Cítim sa tak prijemne a zvláštne, že mi to nedá do nich skočiť.

Asi to hrotím a zrejme neviem kade kam.

Už dávno som stratil mapu, stratil aj plán.

Podaj mi pomocnú ruku, zaveď ma tam

kam chceš, kde vieš, že ťa spoznám.