Hľadel som do zrkadla
v koncentračnom tábore.
Biele umývadlo,
kde si niekto umýval mozole.
Tak tiekla krv zo stien.
Ako som mal zvieravý pocit na hrudi.
Stovky životov a sto žien.
Všetky vypadané zuby.
Tak viem, že som živý.
Tak fascinuje ma sloboda.
Toto sa nedá nazvať činmi.
Príjemne nepríjemná sobota.
Režim nežil, nešil, vraj pohoda.
Režisér. Nemá tvár a na nikoho sa nepodobá.
Kde to všetko pôvod má?
Kain a Ábel?
Zlo je ten ďábel?
Je moc hnus?
A potom ti vždy prídu pod ruky ľudia,
ktorí nenávidia seba a nenávidia svet.
Podajme im pomocnú ruku,
nech sa usmievame všetci hneď.
Pic. moje ruky
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára