piatok 24. januára 2014
O tých všetkých lavičkách
Sme obklopení... Boh vie čím.
Scenáre plné bolesti.
Sme v objatí bláznov.
Vie o nás bárs kdo.
Sme obklopení pravdami.
V baroch s babami.
Na diskotékach skapaný
mozog. Očami alkoholov otrok.
Život je niečo ako pôrod.
Pobláznený - kto som?
Bežím ruka v ruke s bosou
babou - čiernovlasou dámou.
Z nenazdajky s undergroundom.
Zájdem za roh, bežím
prší, všade mokro, zrazu sneží.
Všetko je krásne - ľudia v meste stíchli.
Pozerajú na nebo. Nikto nie je rýchly.
Stovky anjelov. Nikto nie je vtipný.
Zopár outsiderov, na oko iní,
všetci rovnakí, pritom tak iní.
Divný pár na lavičke zazerá.
Sme tam ty a ja. Večer nádhera.
Na zemi flaša vína,
na rukách zvláštna špina
- svetová špina - osudová výhra.
Lavička je vzťahová medicína!
Sme tam len ty a ja v zajatí vína.
Vravíš mi, že si vinná.
Ja ti vravím, že som vinný
a povedať ti všetko povinný.
V ústach sérum pravdy.
Nevládzem klamať, na klamárov kašli!
Tak do detailov života sme zašli.
Zistili, že obaja sme blázni...
Pritom tak rovnakí, pritom tak zvláštni.
Aj tak sú to všetko len žvásty.
Pozliepané zo života, pritom plné pravdy.
Žiadne polopravdy, len ty ja a dáždnik.
Kam sme to vlastne v ten večer zašli?
Nechali sme sa unášať, dvaja prázdni.
Pritom tak plný pocitov krásnych.
Sme chodiace obdoby milencov!
Z veľkej časti nad vecou.
Nie osamelí, ale šťastní, preto spolu.
Aj keď si prinášame smolu,
tak ladíme spolu.
Sme v zajatí spolu.
Vonku pod bublinou rečí a kecov,
v dobrej nálade vysoko nad vecou.
Sme pár umelcov...
Otvorila si sa a vypľula slová.
Je tu zvláštne horúco, kde si celý život bola?
Prihlásiť na odber:
Zverejniť komentáre (Atom)

Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára