Posledný krát, obzrieť sa, nechať oheň horieť,
obzrieť sa späť, čas môže aj bolieť,
čo je vlastne v živote dobré?
A čo môžeme v nás nechať zomrieť?
Uhasiť smäd, vybrať sa vpred,
rozfúkať všetok jed, byť silný hneď.
Trblieceme sa ako diamanty,
čas je bláznivý, my sme vyľakanci.
Kryštáliky šťastia, vyliaty absint.
Milujeme, ľúbime, cítime, že žijeme,
na ústach úsmev, v očiach smútok, bláznime.
Dotýkame sa, brázdime, časom sa zbláznime.
Čakáme na okamihy, čakáme šťastie
je skryté v maličkostiach, potom rastie.
Držíme sa za ruky, bojíme ísť po vlastných.
Všetci sa tvárime, že poznáme sa, aby
sa všetkým vodilo fajn, nekráčame sami.
Aj tak všetci dostávame rany.
Milujeme svoje mami,
musíme sa vážiť, strážiť,
pri každom z nás stojí jeden anjel strážny...
Nie je každý úsmev šťastný.
Máme sa radi, aj keď občas je zopár vzácnych....
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára